Veľa sa nahovorilo, veľa sa napísalo, veľa sa kričalo, veľa sa sľubovalo. Ako to počas korony však skutočne, na základe dát objektívnych zdrojov vyzerá u nás s malými a strednými podnikmi na Slovensku?
Začnime tým, čo o malých a stredných podnikoch na Slovensku vieme. Ako prvé, poďme si teda zopakovať, čo to tie malé a stredné podniky sú.
Na to som vybrala definíciu z euroekonom:
Malý a stredný podnik je podnik, ktorý má menej ako 250 zamestnancov a jeho ročný obrat nepresahuje 40 miliónov EUR , alebo celková ročná hodnota aktív nepresahuje 27 miliónov EUR a zároveň spĺňa kritérium nezávislosti.
Čo je zaujímavé, táto definícia sa podľa stránky podnikajte.sk ešte viac komplikuje. Pretože definícia malých a stredných podnikov je veľmi vágna.
Napríklad, malý a stredný podnik je:
- bez dominantného alebo monopolného postavenia na trhu
- relatívne úzke zameranie produkcie a technológie
- jednoduché riadenie a organizačná štruktúra
- malý trhový podiel
Vráťme sa ale k výroku, že potrebujeme do 250 zamestnancov alebo obrat do 40 miliónov ročne.
Predstavte si všetky tie kaviarne, kaderníctva, personálne agentúry, remeselnícke dielničky, kozmetické salóny, reštaurácie či malé technické spoločnosti. Predstavte si všetkých online podnikateľov, eshopy, malé softvéry. To všetko sú malí a strední podnikatelia.
Čo sa deje s týmito malými a strednými podnikmi na Slovensku v dlhodobom trende?
Malé a stredné podniky sú pilierom slovenského hospodárstva, tvoria 99,9% podielu z celkového počtu podnikateľských subjektov.
Toto znamená, že na Slovensku je skoro každý zaradený medzi malých a stredných podnikateľov. To je pre nás dôležité chápať, pretože ak sa bavíme o dopade korony na malých a stredných podnikateľov, musíme vedieť, o kom všetkom hovoríme.
A plus malé a stredné podniky…
poskytujú v podnikovej ekonomike pracovné príležitosti takmer 75 percentám aktívnej pracovnej sily a podieľajú sa viac ako 50 – percentami na hrubej produkcii a tvorbe pridanej hodnoty.
Toto je znovu dôležité chápať práve preto, aby sme nielen vedeli, kto všetko tie malé a stredné podniky sú, ale predovšetkým, čo nám prinášajú.
I keď sa to môže stať, že vláda nerobí vôbec nič a len updatuje statusy na facebooku, nie je to celkom tak.
Prikladám link stránku, kde nájdete veľmi veľa konkrétnych spôsobov pomoci, ktoré schválil parlament, uvidíte, že ministerstvo financií zvýšilo dotácie na nájmy zasiahnutých sektorov, dokonca banky sú ochotné pomôcť klientom aj po skončení odkladov splátok úverov firiem,
a ešte aj od Európskej Únie sme získali pôžičku na 300 miliónov z nástroja S-U-R-E, číta sa to asi SURE, dostali sme 300 miliónov na zachovanie zamestnanosti počas krízy. To 300 miliónov by nám hocikto nepožičal takto narýchlo počas korony, čo si myslíte?
Ja viem, že všetko toto čo oslovujem je relatívne, pretože, to by sme si museli porovnať pomoc nášho štátu s inými štátmi s podobnou ekonomickou situáciou, na to, aby sme mohli povedať, či je pomoc zo štátu na Slovensku aspoň približne taká, ako sa od nej dá racionálne očakávať.
Korona a nezamestnanosť na Slovensku
Vieme teda, že štát poskytuje istú pomoc malým a stredným podnikom. Je táto pomoc dostatočná?
Väčšinou, keď sú firmy v kríze, sekajú sa náklady. A jeden z tých väčších nákladov firiem sú práve náklady na pracovnú silu.
—
Aby sme chápali, čo sa so “zdravím” malých a stredných podnikov deje, musíme sa pozrieť aj na nárast nezamestnanosti počas roka 2020. Poďme sa teda pozrieť na mieru nezamestnanosti tesne pred lockdownami a sprísnením pravidiel kvôli korone v preprave, zhromažďovaní sa, vychádzaní či cestovaní.
Porovnania nezamestnanosti
Nezamestnanosť najviac zrástla v Nitrianskom a Trenčianskom kraji. Najmenej bol zasiahnutý Bratislavský a Žilinský kraj. Treba si uvedomiť, že i keď percento nezamestnanosti sa hýbe o pár cifier, v absolútnych číslach ide o vyše 100 000 ľudí, ktorí oproti predošlému roku nemajú zamestnanie.
Porovnajme to s nárastom nezamestnanosti počas finančnej krízy. V septembri 2009 bola miera nezamestnanosti okolo 12,5% a v ďalších rokoch ešte vzrastala. Otázkou je, samozrejme, ako sa bude nezamestnanosť a zdravie trhu malých a stredných podnikov rozvíjať ďalej, pretože dopady z roku 2020 budeme môcť najskôr vnímať ešte niekoľko ďalších rokov.
Korona a online podnikanie – digitalizácia
Keďže toto je blog o online podnikaní, chcem sa s vami pozrieť práve na spôsob ako dokáže digitalizácia pomôť mnohým odvetviam. Nie všetkým na 100%, to sa nedá povedať. Avšak, z mojej pozície vidím mnoho zatiaľ nevyužitých príležitostí, ktoré by firmy mali čo najskôr zvážiť.
Poďme sa teda pozrieť na odvetvia, ktoré pociťujú výrazne negatívny dopad koronakrízy.
Ubytovacie služby a korona
Máme tu ubytovacie služby, odporúčam link hore a snažiť sa získať finančnú pomoc, kde sa dá. Na druhej strane, išla som sa pozrieť, či keď googlim hotely po Slovensku, nájdem reklamu na nejaké špeciálne balíčky zo zážitkami alebo takzvanými Stayction, teda dovolenku v hoteli.
Na Slovensku využíva google ads len booking, megaubytovanie a zľavadňa, pozitívnym príkladom bol wellness Lilawadi. Google ads používa málinko hotelov a ubytovacích zariadení, čo je škoda. Pretože tento typ reklamy ukazuje dané webstránky vo výsledkoch vyhľadávania tým ľuďom, ktorí po danom ubytku alebo wellnesse aktívne hľadajú, teda sú už napolceste naši klienti.
Stravovacie služby a korona
No nič, poďme ďalej. Stravovacie služby. Pamätám si, ako som začiatkom 2020, jedného pána, ktorý mal malý špecializovaný obchodík s potravinami presviedčala, aby išiel online. Odmietol. O pár mesiacov na to skrachoval. Nemôžem povedať, že online zachraňuje podniky, ale dokáže minimálne znížiť celkové straty.
Umenie, vzdelávanie a korona
Ďalej v tabuľke vidíme: Umenie, zábava, rekreácia a šport. Keď sú tie deti doma, prečo nemajú nabitý program kadejakými online prehliadkami múzeí?
Takže takto ušetria aj deti, teda rodičia peniaze na transport a stále vieme udržať kultúru. Treba sa nakontaktovať na školy, urobiť reklamu, prehľadné stránky, nafotiť kultúru a minimálne k nej urobiť s pani sprievodkyňami zaujímavé rozhovory so študentmi o umení. Čo má ešte väčšiu výhodu interakcie, pretože ja som pani sprievodkyňu skoro nikdy nepočula, keď nás žiakov bolo viac. A bol by priestor aj na otázky a každý by videl a podľa mňa je to veľmi prehliadané riešenie.
A ako to, že vzdelávanie bojuje? Prečo? Väčšina vzdelávania môže prebiehať online. Ja viem, že nie všetko a že ten pocit nie je rovnaký.
Čiastočný úspech cez digitalizáciu
Áno, máme tu koronu. Je to hrozné, koľko ľudských životov vyhaslo, koľko skvelých odborníkov v prvých líniách bojuje do vyhorenia a koľko ľudí stráca zamestnanie. Ale preto treba niečo spoločne pre to urobiť. Nie všetko sa vždy dá zachrániť. Ale ak zachránime kúpyschopnosť na trhu, zachránime rast nezamestnanosti, tak z dvoch nezamestnaných rodičov bude nezamestnaný len jeden. Nie je to aspoň čiastočný úspech?
Online podnikanie a digitalizácia majú zmysel. A treba o digitalizáciu bojovať ako podnikateľ, ale aj ako zákazník.
